Na úvod si skús urobiť tento krátky test:

Ak si čo i len na jednu otázku odpovedal ÁNO, je možné, že si sa stal obeťou šikanovania. Pokiaľ to tak naozaj je, chyba nie je v tebe. Chyba je v zlých vzťahoch vašej triedy alebo školy. Problém je v tom, že niektorí tvoji rovesníci sú agresívnejší a nedokážu kontrolovať svoje správanie. Ani kontrola zo strany dospelých nie je dostatočná. Nie je teda preto, že ty si zlý, nešikovný alebo si to zaslúžiš. Nehanbi sa za to, že si obeťou šikanovania. Nenechávaj si to pre seba, ale požiadaj o pomoc ľudí, ktorým dôveruješ. Mal by si vedieť, že podobné problémy má a malo veľa detí aj známe osobnosti ako herec Tom Cruise, spevák Phil Collins a ďalší. Každý z nich sa týchto problémov po čase zbavil a nezabránilo im to dosiahnuť úspech v ďalšom živote.

Pokiaľ ti niekto ubližuje, netráp sa a prečítaj si nasledujúce rady.

1. Poznámkam a provokáciám sa zasmej alebo ich ignoruj. Pamätaj si, že ich autori sú obmedzení. Chcú ťa zastrašiť, ale humor alebo ticho ich môže odradiť. Ak to nejakú dobu takto vydržíš, prestane ich to baviť.

2. Môžeš im povedať, aby ťa prestali otravovať alebo niečo podobné. Musíš to povedať zlostne a hneď choď preč. Vyskúšaj si to doma pred zrkadlom.

3. Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Počkaj na nejakú skupinku a pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.

4. Vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto zbiť, zobrať ti niečo alebo ťa inak trápiť.

5. Ak ťa obťažuje celá skupina, vyber si najslabšieho člena skupiny, pozri sa mu do očí a povedz: „To vôbec nie je smiešne.“ Potom choď preč.

6. Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno ma niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť.

7. Drž sa v skupine, útočníci sa obvykle zameriavajú na osamotené deti.

8. Spýtaj sa člena útočiacej partie, osamote, prečo ich musí útočiť toľko na jedného.

9. Môžeš sa prihlásiť do kurzu sebaobrany, ktorí ti dodá väčšiu sebadôveru

10. Keď ťa útočníci obklopia, nezastavuj sa a choď ďalej. Snaž sa získať nejakého svedka ich počínania, aby učiteľ mohol zasiahnuť bez tvojho žalovania.

11. Prestaň uvažovať ako obeť, choď zo zdvihnutou hlavou, predstieraj sebadôveru, aj keď žiadnu nemáš. Aj keď ťa útočníci desia, pozeraj sa na nich s úsmevom. Keď už nedokážeš robiť nič iného, aspoň ich ignoruj, nezastavuj sa a choď od nich preč.

12. Veď si záznamy o všetkom, čo sa stalo – miesto, čas, čo kto povedal.

Pamätaj si!

1. Ak si obeťou šikanovania, netráp sa. Musíš to čo najskôr oznámiť dôveryhodným dospelým a chrániť sa!

2. Ak je šikanovaný niektorý tvoj spolužiak, nie je správne schvaľovať agresívne správanie spolužiakov.

3. Nie je správne ani odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympatický, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický, či iný handicap.

4. Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých.

5. Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť agresormi, aby si mlčal.

6. Nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania.

7. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.

8. Ak vieš, že je v tvojom okolí niekto šikanovaný, povedz to rodičom, triednej učiteľke, sociálnemu pedagógovi, koordinátorovi prevencie alebo niektorému dospelému, komu dôveruješ.

Všetko sa začne naozaj riešiť, keď to niekomu povieš.

Dôveruj si a čo najskôr vyhľadaj pomoc.

Zdôveriť sa môžeš: mame, otcovi, starým rodičom, kamarátovi, širšej rodine alebo učiteľke, ktorej dôveruješ.